Turkménsko, krajina v strednej Ázii, zostáva jedným z najtajnejších a represívnych štátov sveta. Je známe svojimi rozsiahlymi zásobami zemného plynu a je autokratickým štátom s významnými problémami v oblasti ľudských práv. Tento článok poskytuje prehľad o súčasnej situácii ľudských práv, nedávnych právnych reformách a obchodnom prostredí v Turkménsku.
Situácia ľudských práv v Turkménsku
Problémy s ľudskými právami v Turkménsku sú hlboké a komplexné. Vláda má pevnú kontrolu nad slobodou prejavu, tlačou a internetom. Nezávislá média neexistujú, pričom štát kontroluje všetky formy šírenia informácií. Občania nie sú schopní slobodne vyjadriť nesúhlas alebo kritizovať autority bez rizika vážnych následkov, vrátane väznenia alebo obťažovania.
Justícia nie je nezávislá, často sa využíva ako nástroj politického útlaku. Arbitrátne zatýkanie a nespravodlivé súdy sú bežné. Organizácie pre ľudské práva opakovane upozorňujú na prípady mučenia a zlej zaobchádzania s väzňami. Politickí oponenti, aktivisti a novinári sú vystavení osobitne tvrdej represii, často sú pod dohľadom a zastrašovaním.
Náboženská sloboda je tiež veľmi obmedzená. Len štátom schválené náboženské skupiny môžu pôsobiť a vláda ukladá prísne kontroly náboženskému praktizovaniu. Boli zaznamenané niekoľko prípadov diskriminácie a prenasledovania proti menšinovým náboženským skupinám.
Právne reformy
Napriek vážnemu stavu ľudských práv došlo v posledných rokoch k istým pokusom o právne reformy. Vláda občas verejne sľúbila zlepšiť podmienky ľudských práv, ale tieto sľuby sa často v praxi nesplnia.
V roku 2016 prijal Turkmenistan novú ústavu. Hoci táto nová ústava teoreticky potvrdila určité práva a slobody, jej praktický vplyv bol obmedzený. Vláda tiež prijala Národný akčný plán pre ľudské práva, no zmysluplná implementácia zostáva nejasná.
Boli zavedené opatrenia proti korupcii a vláda sa snažila zlepšiť právny rámec týkajúci sa obchodu a obchodovania, aby prilákala zahraničné investície. Napriek tomu je systémová korupcia stále veľkou výzvou.
Obchodné prostredie
Ekonomika Turkménska je silne závislá od svojho sektora zemného plynu. Krajina disponuje štvrtými najväčšími zásobami zemného plynu na svete a príjmy z exportu plynu sú kritickou súčasťou hospodárstva. Avšak obchodné prostredie v Turkménsku je obtiažne navigovať kvôli prísnym štátnym kontrolám, byrokratickým prekážkam a prevalujúcej korupcii.
Zahraničné priame investície sú obmedzené hlavne na energetický sektor. Vláda prejavila záujem o diverzifikáciu hospodárstva a usilovala sa o rozvoj ďalších odvetví, ako sú poľnohospodárstvo, textil a cestovný ruch. Napriek tomu nadmerne centralizovaná kontrola a nedostatok transparentnosti bránia zmysluplnému pokroku.
Rozvoj infraštruktúry je oblasťou, na ktorú sa vláda sústredí. Hlavné projekty, ako je výstavba plynovodov a dopravných sietí, majú za cieľ podporiť hospodársky rast. Plynovod Turkmenistan-Afganistan-Pakistan-India (TAPI) je jeden z takýchto projektov, ktorý si kladie za cieľ posilnenie energetického spolupráce v regióne.
Záver
Turkménsko čelí významným výzvam, pokiaľ ide o ľudské práva, s vážnymi obmedzeniami slobody prejavu, združovania a náboženstva. Hoci došlo k niektorým právnym reformám a snahám o zlepšenie obchodného prostredia, pokrok je pomalý a často povrchný. Pre skutočné zlepšenia sú potrebné rozsiahle a transparentné reformy, spolu s záväzkom dodržiavať a chrániť ľudské práva.
Medzinárodné spoločenstvo ďalej pozorne sleduje situáciu ľudských práv v Turkménsku. Trvalý vonkajší tlak, spolu s vnútornou advokáciou, je nevyhnutný na dosiahnutie zmysluplných zmien. Len s podstatnými právnymi a systémovými reformami môže Turkménsko vytvoriť otvorenú, inkluzívnu a prosperujúcu spoločnosť.
Určite, tu sú niektoré navrhované súvisiace odkazy o ľudských právach a právnych reformách v Turkménsku:
Navrhované odkazy:
– Ľudské práva Watch
– Amnesty International
– Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE)
– Freedom House
– Organizácia spojených národov (UN)
– Svetová banka
– Ľudské práva Watch
– Medzinárodná komisia právnikov (ICJ)
– Úrad Vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR)
– Human Rights First
– The Economist
– Rada pre zahraničné vzťahy (CFR)