Vplyv zahraničných investícií v Džibuti.

**Džibutsko**, malá krajina nachádzajúca sa v Mysu v Afrike, bola kľúčovým hráčom v regionálnej geopolitike. Napriek svojej skromnej veľkosti, ktorá meria len cez 23 000 štvorcových kilometrov, má Džibutsko strategickú polohu pri vstupe do Červeného mora, čo ho robí dôležitým morským uzlom. Táto výhodná poloha prilákala značné zahraničné investície, ktoré formovali ekonomickú krajinu tejto krajiny v posledných rokoch.

**Geopolitický Význam a Rozvoj Infraštruktúry**

Jednou z najvýraznejších vlastností Džibutska je jeho geopolitický význam. Krajina sa nachádza pozdĺž jednej z najvyťaženejších námorných trás na svete, ktorá spája Indický oceán s Stredozemným morom cez Suezský prieplav. Toto viedlo k umiestneniu viacerých zahraničných vojenských základní v Džibutsku, vrátane tých zo Spojených štátov, Číny a Francúzska. Prítomnosť týchto základní nielen slúži ako záruka bezpečnosti, ale aj ako lukratívny zdroj príjmov.

Avšak najhlbší vplyv zahraničných investícií bol pozorovaný v oblasti **rozvoja infraštruktúry**. Džibutsko sa zapojilo do niekoľkých ambicióznych infraštruktúrnych projektov, mnohé z nich financované prostredníctvom pôžičiek a investícií z Číny. Prieplavová infraštruktúra krajiny prešla významnými zlepšeniami, pričom projekty ako Prístav Doraleh s viacerými účelmi a Djibutianska Medzinárodná Slobodná Obchodná Zóna sú výraznými projektmi. Tieto zariadenia posilnili pozíciu Džibutska ako kľúčového logistického a obchodného uzla východnej Afriky.

**Rast Hospodárstva a Príležitosti na Zamestnanie**

Zahraničné investície catalizovali hospodársky rast v Džibutsku, ktoré pravidelne hlásilo miery rastu HDP presahujúce 5% ročne počas posledného desaťročia. Prílev kapitálu špeciálne stimuloval **služobný sektor**, medzi ktorý patrí bankovníctvo, telekomunikácie a dopravné služby, vytvárajúc nové pracovné miesta a podporujúc rozvoj zručností medzi miestnym obyvateľstvom.

Vývoj džibutsko-etiópskej železnice, financovaný a postavený predovšetkým čínskymi firmami, je príkladom transformačného vplyvu zahraničných investícií. Táto železnica nielen uľahčuje prepravu tovaru medzi Džibutom a jeho vnútrozemským susedom Etiópiou, ale zohráva aj kritickú úlohu v širšom hospodárskom priblížení regiónu.

**Výzvy a Budúce Vyhlásenia**

Napriek týmto významným prospekom nie sú zahraničné investície bez výziev. Jednou z naliehavých otázok je riziko **dlhovej závislosti**, keďže mnohé veľké projekty sú financované prostredníctvom pôžičiek. Podľa Medzinárodného menového fondu (IMF) dosiahla verejný dlh Džibutska voči HDP približne 104% v nedávnych rokoch, vzbudzujúc obavy o udržateľnosť jeho úrovne dlhu.

Okrem toho, zatiaľ čo zahraničné investície vytvorili mnoho pracovných miest, často sa nedostávali do vidieckych oblastí, udržiavajúc rozdiely medzi mestskými a vidieckymi oblasťami. Krajina sa tiež vysporiadava s vysokými mierami nezamestnanosti, najmä medzi mladými, keďže absorpcia pracovnej sily novými odvetviami je nedostatočná.

Dívajúc sa do budúcnosti, pokračuje **vláda Džibutska** v prilákavaní zahraničných investícií, uznávajúc ich kľúčovú úlohu v hospodárskej trajektórii krajiny. Stratégie na zmiernenie rizík spojených s dlhom a zabezpečenie viac inkluzívneho rastu sú neoddeliteľné. Initiatívy ako Džibutská Vízia 2035, ktorá si kladie za cieľ pretvoriť krajinu na vedúci obchodný a logistický uzel, poukazujú na snahy o udržateľný rozvoj.

**Záver**

Na záver, zahraničné investície mali hlboký vplyv na Džibutsko, posúvajúc rozvoj infraštruktúry, hospodársky rast a zvyšovanie príležitostí pre zamestnanie. Avšak je nevyhnutné riešiť sprievodné výzvy, ako je dlhová závislosť a zabezpečenie spravodlivého rozvoja, pre udržateľný blahobyt krajiny. S pomocou strategickej správy a inkluzívnych politík, má Džibutsko potenciál využiť svoju jedinečnú geopolitickú polohu a zahraničné investície na dosiahnutie dlhodobej hospodárskej odolnosti a rastu.

UNCTAD

Svetová banka

MMF

Africká rozvojová banka

Ázijská rozvojová banka

Investičné politiky Hub

Heritage Foundation

OECD

Medzinárodná obchodná správa

The Economist

Reuters