Bangladéšska republika, vznikajúca ekonomika v Južnej Ázii, sa nachádza v období rýchleho technologického pokroku a hospodárskeho rastu. S početnou populáciou približne 165 miliónov ľudí, čo ju radí ako ôsmu najľudnatejšiu krajinu na svete, Bangladéš preukázal významný rast hrubého domáceho produktu v posledných rokoch. Keďže táto krajina pokračuje vo vystupovaní v globálnom hospodárskom rebríčku, stáva sa nevyhnutné modernizovať jej daňové systémy a politiky, aby zabezpečila udržateľný rast.
Digitálna transformácia a hospodársky rast
Vývoj Bangladéša do digitálnej ekonomiky bol poháňaný rôznymi vládnymi iniciatívami s cieľom zlepšiť infraštruktúru, zvýšiť internetové pripojenie a podporiť kultúru podnikania a inovácií. Spustenie vízie „Digital Bangladesh 2021“, ktorá si kladie za cieľ poskytovať vládne služby online a podporovať ICT-orientovaný rozvoj, zohralo v tomto transformačnom procese významnú úlohu.
Digitálna ekonomika v Bangladéši sa zahŕňa sektormi ako elektronický obchod, digitálne bankovníctvo a fintech, ktoré zažívajú exponenciálny rast. Táto transformácia vyžaduje paralelný vývoj v mechanizmoch zdaňovania na efektívne riadenie a získanie prospechu z tejto novej hospodárskej realitou.
Aktuálny daňový systém v Bangladéši
Národný daňový úrad (NBR) riadi daňovú správu v Bangladéši. Zatiaľ čo tradičný daňový systém je v platnosti už desaťročia, zápasil s problémami, ako je daňové úniky, nedovolená ohlasovaná príjmov, a nadmerná závislosť na nepriamych daniach ako daň z pridanej hodnoty (DPH). Tieto výzvy sú zintenzívnené neformálnou povahou mnohých podnikov a obmedzenou daňovou gramotnosťou občanov.
Výzvy pri implementácii digitálneho zdaňovania
Prechod na komplexný digitálny daňový systém je plný výziev. Po prvé, existuje problém s digitálnou infraštruktúrou. Napriek významnému pokroku, sú ešte oblasti v Bangladéši s obmedzeným prístupom k internetu a technologickej infraštruktúry, čo môže brániť bezproblémovým digitárnym transakciám a vedľajšiemu vedeniu záznamov.
Po druhé, miera digitálnej gramotnosti medzi občanmi a podnikateľskými subjektmi môže byť brzdou. Pre účinný digitálny daňový systém je dôležité, aby daňovníci aj daňoví vykonávatelia boli dostatočne zruční v používaní digitálnych nástrojov a platforiem.
Po tretie, právne rámce treba prehodnotiť. Prispôsobenie sa súčasným obchodným modelom ako napríklad cezhraničný elektronický obchod a digitálne služby vyžaduje formuláciu nových politík a právnych rámčok na zabezpečenie spravodlivého a efektívneho zdaňovania.